Je to prvýkrát, čo kaprárinu korením štipkou súťaživosti. Petr už nejaké skúsenosti má a to s výbornými výsledkami. Sme si vedomí, že výber miesta je v tejto chvíli rozhodujúci a že prípadný úspech záleží z veľkej miery na ňom. Sme tu dve noci pred začiatkom súťaže, ale pravdupovediac nie je z čoho vyberať. Väčšina strategických miest nádrže je beznádejne obsadená. Petra lákajú veľké hĺbky, mojou prioritou je hrana koryta rieky. Nakoniec výber lovného miesta ovplyvňuje naše hlavné kritérium a to kľud a malá hustota súťažiacich. Z ľavej strany nechytá nikto kvôli rozsiahlej plytčine a stále klesajúcej vode a po našej pravici nás budú školiť zvučné mená z českej kaprárskej scény. Pred nami sa nachádza koryto rieky, ktoré je možné dosiahnuť len vyvážaním montáží pomocou člnu. Škoda, sme zástancami lovu na náhod. Ale s tým sme museli počítať v spojení s typom, rozlohou nádrže a aktuálnymi podmienkami, ktoré na Liptovskej Mare v tom čase panovali. Veľmi rýchlo sme sa na jej brehu udomácnili a za prvé dve noci sme chytili zopár kaprov, kde stojí za zmienku nádherný zdravý lysec a jeden hrbáč, ktorému som dal meno Quassimodo a vrátil som ho späť do jeho rodného živlu s myšlienkou, že sa ešte niekedy stretneme. S našimi susedmi sme si veľmi rýchlo porozumeli a tak vznikli nové plamienky priateľstva, ktoré dúfam nikdy nezhasnú. Hneď som zistil že sú to správni ľudia, ktorí sú naladení na tú istú nôtu. Prežívali sme krásne chvíle a na súťaž sme úplne zabudli. No nastal oficiálny štart pretekov a hneď sme zistili, že naši kamaráti majú nad nami a bolo to vidieť aj na výsledkoch. Nemali sme tak dobre prepracovanú taktiku kŕmenia ako oni a navyše ryba jednoznačne prichádzala z pravej strany po koryte, kde boli aj väčšie hĺbky, čo sa prejavilo zábermi na našich pravých prútoch. Naše miesto bolo plodné iba v noci a súťažiace týmy z pravej strany chytali aj cez deň. Stále sme vymýšľali niečo nové, len aby prišiel záber cez deň, ale do konca nášho pobytu sme nedosiahli jedinú jazdu za vidna. Z nášho miesta sa s našimi schopnosťami vyťažiť viac jednoducho nedalo. Vyťažili sme maximum. Naše úlovky mali veľmi slušný váhový priemer a nám nakoniec patrila aj cena za najväčšieho kapra maratónu. Prišiel na môj prút, práve vo chvíli keď som vyrazil s na vodu s úmyslom zaviezť druhú montáž. Bolo to niekoľko minút po polnoci. Petr ho zasekol a oznámil mi že to nebude nič veľké, tak som pár sekúnd váhal či ho zdolá sám z brehu, ale keď mi oznámil druhýkrát že sa asi mýlil, čochvíľa som mal prút v rukách a Petr vesloval s úmyslom dostať sa čo najskôr nad rybu. Môj súper bojoval o svoj život niekde v tme pred nami a ja som prežíval neopísateľný pocit šťastného lovca. Bol taký neskrotný, že mi vyskočil z podberáku, ktorý som nešikovne nastavil po jeho podobratí. Našťastie háčik sedel a kapra som doň naviedol ešte raz, no tentoraz som si dával väčší pozor. Keď ručička váhy poskakovala okolo sedemnástky, naša radosť sa zdvojnásobila. Nerád sakujem ryby, no rozhocovia chodili až ráno, tak to chudák musel vydržať. Do rána niečo málo na váhe stratil, ale mne to nevadí. Rybu sme patrične zdokumentovali. Všimol som si že už má ranu na spodnej strane tlamky. Pravdepodobne sa už niekomu vyrezal z montáže. Prebleskla mi hlavou príhoda z predchádzajúcej noci, keď som zažíval podobnú chvíľu s Petrom na člne a nemohol som rybu odlepiť od dna. Bol som si istý že to je moja životná ryba. Po chvíľke boja ryba nadomnou súboj vyhrala. Ktovie, možno to bol on...

 

Posledný večer ešte zdolávam vysokého šupináča. Opäť krásna trofej. Do rána ešte bolo ďaleko, tak sme prinútili rozhodcov k neskorej návšteve, aby ryba netrpela dlhé hodiny v saku. Výprava plná emócií a rybárskych zážitkov skončila. Umiestnili sme sa na slušnom mieste a boli sme odmenení za nášho kapra, ale to hlavné čo sa nám zapíše do pamäte sú krásne chvíle strávené pri vode, zážitky z nočných zdolávaní rýb a novo vzniknuté priateľstvá.

 

V Mare žijú nádherné ryby. Tie moje úlovky z týchto dní si veľmi cením, sú uložené v mojom fotoalbume a pri srdci ma hreje myšlienka že som im daroval slobodu. Spomínam na „Quassimoda“, na „starého“ lysca zo skorého rána, na „najväčšieho“ kapra, ktorý už niekomu raz z montáže utiekol a na „pätnástku“ z posledného večera. Stále keď idem po diaľnici, ktorá vedie popri jej brehu, myslím na ne a dúfam že tam ešte plávajú a že sa im dobre darí. No povedzte, nie som ja tichý blázon? Ďakujem Petrovi za spoluprácu a dúfam že pri našej ďalšej výprave sa naše úlohy vymenia a ja budem fotografovať toho jeho „naj“ kapra.

 

20 cm Korda Hybrid - šnúrka stužená fluorocarbónom

Háčik Korda Wide Gape č.6

18mm double - Red Fish mix doplnený Robin Redom a AK Squid&Octopus od K. Nikla